Fake for Real

Výstava je venovaná dejinám falšovania.  Predstavuje konkrétne historické situácie, na ktorých vysvetľuje, ako a prečo falzifikáty vznikli,  čo spôsobili a ako boli napokon odhalené. Naším cieľom je ukázať, že falzifikáty  majú v dejinách dlhú tradíciu a nepatria len do súčasnosti a viesť aj k úvahám o tom, ako sa obrniť proti pokusom klamať a zavádzať.

V tejto časti si kladieme otázku, ako sa ľudia v minulosti snažili zvládať svet „nesporných“ konštruktov náboženského presvedčenia. Ako prichádzali na to, čo je pravdou pre nich? Politika a náboženstvo sa po celé stáročia vo svojich nárokoch na moc a legitimitu navzájom podporovali. Každá doba falšuje to, čo je pre ňu najvzácnejšie. Vynikajúce falzifikáty a napodobeniny v stredovekej Európe mali teda silnú náboženskú zložku.

Ľudia majú prirodzenú vlohu skúmať svet a snažiť sa ho lepšie pochopiť pomocou dostupných techník. Teraz sa sústreďme na falzifikáty a napodobeniny, ktoré sa spájajú so stále širším obzorom Európanov: od zemepisných objavov až po modernú vedu.

Teraz sa nachádzame v časti venovanej napínavému obdobiu formovania národov. V 18. a 19. storočí bola Európa prerodu plná nepokojov. Ríše sa rúcali a na ich troskách vznikali nové národy. V tejto časti výstavy objavíte falzifikáty „v mene vlasti“, konšpiračné teórie a falošné dôkazy použité v Dreyfusovej afére.

Možno ste už počuli, že prvou obeťou vojny je pravda. Hoci presne nevieme, odkiaľ tento výrok pochádza, musíme uznať múdrosť, ktorú obsahuje. V tejto časti výstavy skúmame typy falzifikátov a napodobenín, ktoré sa používali v čase vojny a pozitívnu stránku falšovania: etické falzifikáty a legitímne napodobeniny.

Túto časť sme venovali otázke, či je na príkaz mocných možné odstrániť niečiu existenciu. Prečo sa do takýchto praktík zapája štátna propaganda?

V tejto poslednej časti sa venujeme aktuálnejším otázkam – slobode písať a publikovať podľa vlastného uváženia: je toto právo absolútne alebo by malo mať určité obmedzenia? Pôsobia niektoré texty čisto deštruktívne alebo treba vždy chrániť slobodu prejavu? Asi ste počuli o nenávistných prejavoch a falošných správach na internete a v sociálnych médiách, ale nejde o nič nové ...

Pri príležitosti Dňa ľudských práv 2020 sa pri prehliadke výstavy Fake For Real zameriame na vzájomnú interakciu slobody prejavu s falošnými správami a dezinformáciami v priebehu európskej histórie.

Pozrite si s nami druhý videozáznam z Dňa ľudských práv v rámci výstavy Fake For Real, kde vám ukážeme, ako Dreyfusova aféra a prejavy antisemitizmu ochromili právo na spravodlivý proces a vyvolali medzinárodný škandál.

Mramorová hlava cisára Getu zničená dlátom po akte damnatio memoriae - Rímska ríša, okolo roku 200 n. l.

Najväčšou slávou rímskych cisárov, ktorí sa snažili spojiť náboženstvo a politickú moc, bola deifikácia, ktorá im dodávala božskosť a nesmrteľnosť. Naopak, najvyšším trestom bolo násilné vymazanie z dejín. V modernej ére bola táto praktika označená výrazom damnatio memoriae. Odsúdení boli vymazaní zo záznamov, ich závety boli anulované a ich podobizne zničené. V prípade Getu, zavraždeného na príkaz jeho brata a spoluvládcu Caracallu, sa prosté spomenutie jeho mena stalo hrdelným zločinom.

Breviár s ilustráciou znázorňujúcou sv. Marciála, ako sa zúčastňuje na rozmnožení chlebov - Burgundsko, po roku 1481

Kronikár Adémar z Chabannes tvrdil, že svätý Marciál, biskup pochovaný v 3. storočí v Limoges, bol v skutočnosti jedným z apoštolov. Adémar presvedčil mnohých ľudí a zvýšil tak prestíž opátstva sv. Marciála, ale potulný mních Benedikt z Chiusy spochybnil tento príbeh, pretože nebol potvrdený v skoršej kresťanskej tradícii.

Figúrka „ľudskej ryby“ ningyo - Japonsko, 1800 – 1823

Kartografi a spisovatelia často ilustrovali svoje diela obrázkami morských príšer a fantastických tvorov, ktoré sa údajne zjavili námorníkom alebo ich dokonca napadli. Dokonca aj Kolumbus tvrdil, že videl tri morské panny, aj keď „nie také pekné, ako sa zobrazujú“. V 19. storočí sa japonské „morské panny“ stále vystavovali v panoptikách a múzeách v Európe i Amerike. V japonskej kultúre sa verilo, že ningyo majú mystické schopnosti. Papier mâché a bavlna na drevenom ráme, doplnené (hovädzími) črevami, ľudskými vlasmi, časťami žraločích čeľustí a rybou kožou.

Kladivo na čarodejnice – príručka lovu na čarodejnice - Frankfurt, 1588

Vynález tlačiarenského lisu okolo roku 1440 viedol k záplave informácií a dezinformácií. Nedostatočná kontrola nad obsahom vyvolala podobné obavy, aké dnes máme z falošných správ, skreslených skutočností a nenávistných prejavov. Tlačová revolúcia mala mnoho obetí. Obľúbenosť textov, ktoré sa zaoberali čarodejníctvom, podnietila vlnu prenasledovania a za viac ako dve storočia viedla k smrti tisícov predpokladaných čarodejníkov a čarodejníc. Na druhej strane získali čoraz viac gramotní Európania prístup ku knihám, letákom a novinám, ktoré im umožnili bojovať za občianske slobody a zmeniť smerovanie dejín.

Anonymný leták obviňujúci lekárnika Davida Welmana z čarodejníctva a vlkolactva - Lemgo, 1642

Po miestnom spore sa v nemeckom meste Lemgo objavilo mnoho podobných letákov. Po dvoch súdoch bol Welman popravený.

Piltdownského človeka

Veda založená na empirickom skúmaní sa snaží priniesť fakty. Vedci však vo svojej práci nevyhnutne zanechávajú stopy zaujatosti. Niektorí výskum zámerne prekrúcajú pre osobný prospech. Jedným z nich bol Charles Dawson. Podvrh „piltdownského človeka“ z roku 1912 našiel úrodnú pôdu medzi paleontológmi, ktorí chceli potvrdiť svoje vlastné teórie, a tak bol odhalený až po štyridsiatich rokoch. Jeho odhalenie preukazuje silu vedeckej metódy. Na rozdiel od náboženstva alebo ideológie možno vedecké poznatky vyvrátiť alebo potvrdiť.

Mediryt Ossianova labutia pieseň od Johana Frederika Clemensa - Kodaň, 1787

História, literatúra a umenie sa v Európe 18. a 19. storočia stali dôležitými politickými nástrojmi pri budovaní národnej identity. Naliehavá potreba „vyplniť medzery“ viedla k početným podvrhom. Každý „objav“ zachytával čo najdávnejšie dejiny daného národa a hlásal jeho kultúrnu nadradenosť. Mnohé takéto príbehy rozpráva národný „Homér“ a tvrdia, že daný národ je kolískou indoeurópskej civilizácie. Dokonca aj keď sa ukázalo, že sú to podvrhy, tieto príbehy mali naďalej značný vplyv.

Czech translation of the Protocols of the Elders of Zion - 1925

A conspiracy theory maintains that some covert, highly influential group of people is the cause of dramatic and seemingly inexplicable events. The Protocols of the Elders of Zion, published in Tsarist Russia in 1903, claimed to uncover Jewish plans for world domination. This forgery in the form of a conspiracy theory became the most influential antisemitic text of the past hundred years. Although it was soon debunked, the ideas spread, with devastating consequences.

Plagát vysvetľujúci Dreyfusovu aféru ako „Príbeh zradcu“ - Francúzsko, 1899

V roku 1894 sa objavil dokument, v ktorom sa francúzske vojenské tajomstvá ponúkali na predaj Nemecku. Takýto trestný čin nemohol zostať nepotrestaný. Rýchlo sa vykonštruovalo obvinenie proti Alfredovi Dreyfusovi, jedinému židovskému dôstojníkovi generálneho štábu francúzskej armády. Na základe podvrhnutých dokumentov – „tajného spisu“ a absurdných „znaleckých posudkov“ – bol Dreyfus usvedčený z vlastizrady a odsúdený na vojenskú degradáciu a trvalé vyhnanstvo. „Dreyfusova aféra“ rozdelila Francúzsko, rozdúchala plameň antisemitizmu a odhalila zneužiteľnú zaujatosť súdneho systému.

Nástroje používané odbojovou skupinou Stredisko pre osobné identifikačné karty v Amsterdame na falšovanie osobných dokladov - Okupované Holandsko, 1941 – 1944

Pero, pečiatka, písací stroj, acetón. Tieto veci v rukách odvážnych jednotlivcov zachránili počas druhej svetovej vojny tisíce ľudí. Dôsledná administratíva v celej Európe umožnila nacistickým okupačným režimom identifikovať, deportovať a vyhladiť milióny Židov a iných ľudí považovaných za nežiaducich. Nová identita mohla znamenať vyhnutie sa koncentračným táborom. Falošné dokumenty umožnili odvážne akty sabotáže a špionáže. So správnymi dokladmi bolo možné prekročiť hranice a sfalšované prídelové lístky človeka zachránili pred vyhladovaním.

Figurína parašutistu použitá pri oslobodzovaní Holandska - 1945

Falošných parašutistov (t. j. ich figuríny) prvýkrát účinne použili nemecké okupačné sily v Belgicku a Holandsku v roku 1940 na odlákanie pozornosti od miest, kde zoskakovali skutoční vojaci. Figuríny boli navrhnuté tak, aby sa samé zničili, takže len málo sa ich zachovalo.

Han van Meegeren, Kristus a cudzoložnica - Holandsko, okolo roku 1942

Hermann Göring za toto dielo zaplatil 1 650 000 guldenov v presvedčení, že kupuje maľbu od Johannesa Vermeera. Han van Meegeren zarobil milióny predajom vlastných malieb vydávaných za diela starých holandských majstrov. Oklamal odborníkov na umenie aj nacistických zberateľov. Keď bol po vojne obvinený z kolaborácie, priznal sa k menej vážnemu trestnému činu falšovania. Zo zradcu sa zrazu stal národný hrdina, ktorý oklamal Göringa. Vytvorenie tohto prijateľného verejného obrazu však možno bolo jeho posledným veľkým trikom! Olej na plátne.

Tradičná papuča s napodobeninou kockovaného vzoru Burberry

Falšovatelia bez váhania využívajú pokrytectvo konzumentov, ktorí chcú viac, lacnejšie a novšie, ale zároveň túžia po statuse, jedinečnosti a autentickosti. A predsa sa zdá, že čím viac sa na falšovanie poukazuje, tým viac prekvitá! Trend „ironického nakupovania“ dokonca uprednostňuje falošné pred „autentickým“ ako formu vzbury proti kapitalizmu. Ešte o krok ďalej zachádza uvedomelé falšovanie: umelá kožušina, syntetické diamanty a vegánska koža.

„Nesfalšovateľná“ bankovka od Rogera Pfunda - Ženeva, 2012

„Druhá najstaršia profesia na svete“, falšovanie meny, je rovnako stará ako samotné peniaze. V antike falšovanie zvyčajne zahŕňalo znižovanie množstva drahých kovov v minciach v prospech základných kovov a potom pokrývanie mincí tenkou vrstvou zlata alebo striebra. Ale ako sa zlepšovali technológie razenia a tlače, zvyšovala sa aj zručnosť falšovateľov. Od vzniku bankoviek sa čoraz väčší dôraz kladie na umelecké a technické zručnosti nielen dizajnérov ale aj falšovateľov, pretože každý z nich sa snaží preľstiť toho druhého.

Dlhá história falšovania peňazí ide ruka v ruke s históriou dômyselného dizajnu a špičkovej vedy. Táto bankovka je v súčasnosti najlepším pokusom o „nesfalšovateľné“ peniaze. Kombinuje najpokročilejšie bezpečnostné prvky, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii – bezpečnostný atrament, difrakčný pásik, sieťotlač SPARK, priehľadný polymérový substrát – s grafikou s dielne Rogera Pfunda.

COVID-19: Infodémia

Ako uviedla Svetová zdravotnícka organizácia: „Pandémiu spôsobenú koronavírusom 2019-nCoV a reakcie na ňu sprevádza rozsiahla infodémia – prehnané množstvo informácií, sčasti presných, sčasti nepresných, v dôsledku čoho sa ľuďom ťažko hľadajú dôveryhodné zdroje a spoľahlivé rady.“

Čo však „infodémia“ znamená a ako súvisí s pandémiou COVID-19? V tomto rozhovore hovorí Alexandre Alaphilippe z organizácie EU DisinfoLab o informačnej asymetrii, dezinformáciách a konšpiračných teóriách v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Vysvetľuje ich dosah na spoločnosť a médiá a to, čo môžu ľudia urobiť, aby potlačili šírenie infodémie.

„Vo vlastnej bubline“

Sociálne platformy sú síce výborné na prepájanie ľudí, prispievajú však aj k vytváraniu tzv. „filtračných bublín“. Selektujú totiž informácie a ukazujú nám to, s čím sme už raz súhlasili a čo sa nám páčilo. Tieto filtre vyvolávajú ilúziu, že nám poskytujú úplný obraz. Lenže v skutočnosti vidíme iba úzky výrez mediálneho prostredia, ktorý s nami sledujú podobne zmýšľajúci ľudia. Keďže takéto bubliny nenechávajú veľký priestor na odlišné názory a alternatívne zdroje, sú živnou pôdou pre klamstvá, ktoré sa v nich môžu šíriť a rozvíjať.

Invázia výmyslov

Otestuje sa, či sa vám podarí odhaliť vymyslenú informáciu. V tejto interaktívnej časti výstavy máte k dispozícii kontrolný panel na zostrelenie správ v sociálnych médiách a spravodajských príspevkov, ak obsahujú zavádzajúce informácie. Musíte to urobiť skôr, ako sa dostanú do spodnej časti obrazovky. Vierohodné správy môžete nechať prejsť alebo ich zostreliť zelenými nábojmi. Dôkladne si prezrite fotografie, nadpisy a podnadpisy, pomôže vám to odlíšiť fakty od výmyslov.

Ilustrácia Fredericka Burra Oppera pre humoristický časopis Puck

Reportéri len tak chrlia rôzne články, no niektoré z nich nesú označenie „falošná správa“. Tento termín sa začal objavovať v americkej tlači na konci 19. storočia.