Behind the Poster: The “Mail Art” Movement

V deň parku Leopold, 10. septembra 2022, Dom európskej histórie zorganizoval prehliadky dočasnej výstavy Keď steny hovoria! pod vedením umelcov z Ukrajiny, z Rumunska a zo Slovinska, ktorí sa podieľali na tvorbe týchto umeleckých diel. Prečítajte si príbeh, ktorý inšpiroval ich plagát ...

Autor: Iosif Király, výtvarný umelec, architekt a pedagóg; Bukurešť, Rumunsko

Poštové umenie považujú jeho priaznivci za najdemokratickejšiu umeleckú formu, keďže, ako tvrdia niektorí z nich, vychádza z najdemokratickejšej inštitúcie: pošty. Začínajúc od jednoduchého axiómu, že poštovým umelcom sa môže stať každý, kto má prístup k poštovej službe, sa všetky kroky iniciované v rámci tejto siete riadia určitými neporušiteľnými pravidlami: žiadna cenzúra, všetky predložené diela sú vystavené a odoslané diela sa nevracajú. Každý účastník však dostane jeden výtlačok alebo zoznam všetkých zapojených osôb (mená a adresy), z ktorých si môže vybrať nových spolupracovníkov alebo upriamiť pozornosť iných, ktorí by sa na neho chceli obrátiť v súvislosti s budúcimi projektmi. Tieto poštové umelecké diela, ani archívy, nie sú určené na komerčné použitie.

Zatiaľ čo v súčasnom svete umenia musí byť umelecký predmet pozitívne ohodnotený kritikmi, kurátormi, pracovníkmi galérií a zberateľmi pred tým, ako obstojí v skúške času, vo svete poštového umenia umelecký predmet ohodnocujú len pracovníci poštových služieb. Ide o výzvu inšpirovanú Marcelom Duchampom, s ktorou prišiel Ray Johnson z umeleckého hnutia Fluxus a jeho Newyorská korešpondenčná škola.

Táto sieť sa začala formovať už v 60. rokoch 20. storočia a dosiahla svoj vrchol v 80. rokoch 20. storočia. Približne v tejto dobe aj niekoľko rumunských umelcov, ktorí väčšinou patria k mojej generácii, začalo vykonávať svoju prácu v rámci tejto siete. Poštové umenie sa zameriavalo na komunikáciu, slobodnú výmenu umeleckých myšlienok, prekračovanie kultúrnych hraníc, slobodu a spochybňovanie sociálnych tabu. Stručne povedané, na všetko, čoho sa komunistický režim v Rumunsku (a totalitné režimy vo všeobecnosti) najviac obával.

Práve preto sa činnosť účastníkov siete poštového umenia stala predmetom dohľadu a cenzúry. Ku koncu osemdesiatych rokov bola už táto činnosť takmer potlačená. Nikdy som si nebol istý, či moje správy prídu na miesto určenia, alebo či sa všetky správy, ktoré mi boli adresované, ku mne skutočne dostanú.

Dnes síce na tieto osemdesiate roky nespomínam veľmi rád, ale dobrodružstvo poštového umenia je medzníkom, ktorý sa mi zdá byť čoraz pevnejším a ktorý mi je, hoci sa časom vzďaľuje, stále bližším.

Fotografia listu: poštové umenie, autor: Radu Igaszag, (narodený: 1953), Rumunsko