Back to top

Základné práva v období zákazu vychádzania

Sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a sloboda pohybu sú základné práva zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach. Núdzové opatrenia prijaté v európskych krajinách na obmedzenie šírenia koronavírusu viedli k viacerým vedľajším účinkom, medzi ktoré patrí aj obmedzenie týchto základných práv. Kritici dokonca tvrdia, že niektoré štáty využili núdzovú situáciu na presadzovanie pochybných právnych predpisov, ktoré s bojom proti ochoreniu COVID-19 nesúvisia. Európania však preukázali, že sú ochotní obhajovať tieto práva v prípadoch, keď výnimočné situácie odhalia zraniteľnosť demokratických spoločností. 

Grécko-rakúska umelkyňa Anna Vasofová vytvorila v prvých týždňoch celoeurópskeho obmedzenia voľného pohybu rúško z keramiky vo forme ruky zakrývajúcej ústa. Poukázala tak na skutočné i metaforické dusenie, ktoré so sebou pandémia prinášala. „Jedným z najčastejších prejavov ochorenia COVID-19 je dýchavičnosť a ťažkosti pri dýchaní, avšak táto choroba spôsobuje dusenie aj v mnohých iných aspektoch života,“ píše Anna Vasofová o svojom diele. 

„Je skutočnosťou, že v mnohých európskych krajinách bolo počas krízy koronavírusu potlačených veľa ústavne zaručených ľudských práv, čo spôsobilo „spoločenské dusenie“ tisícov občanov. Počas karantény museli mnohí ľudia, a najmä ženy, zostať celé mesiace v malých bytoch, kde vládla výbušná atmosféra, a museli sa vysporiadať s fyzickým, ale väčšinou psychickým zneužívaním rodinnými príslušníkmi, a aby prežili, museli mlčať. Na verejnosti sa ochranné rúška stali symbolom obmedzenia fyzického kontaktu, čo je bezvýchodisková situácia, ktorá opisuje najmä strach z toho, že sa dostaneme do blízkosti iných ľudí.“

Čierne dáždniky

Dôvody na protest sa v období zákazu vychádzania nezmenšili. Niektoré protesty boli odložené, iné boli vyvolané práve núdzovými opatreniami. Ako však ľudia protestujú, keď sú veľké zhromaždenia zakázané a verejné priestory sú zatvorené? Sloboda protestu vychádza zo slobody zhromažďovania a slobody prejavu, a teda je aj základným právom. 

V apríli 2020 sa malo v Poľsku hlasovať o zákone, ktorý by zakázal umelé prerušenie tehotenstva a sexuálne vzdelávanie. Nebolo možné vyjsť do ulíc a protestovať s čiernymi dáždnikmi, ktoré sa stali symbolom boja za ochranu práv žien v Poľsku. Magda Górecka spolu s ďalšími protestujúcimi v Štetíne sa pridala do radu pred supermarketom, ktorý bol jediným verejným priestorom prístupným pre viacerých ľudí v rovnakom čase. Ďalší protestujúci vyvesili čierne dáždniky a plagáty na svojich balkónoch a oknách. Hlasovanie o zákone o zákaze interrupcií bolo nakoniec odložené.

Dáždnik ako symbol si poľské ženy nevybrali náhodou. V ich krajine tento predmet pripomína dlhú históriu boja za práva žien. V roku 1918 sa poľské sufražetky zhromaždili pred sídlom vtedajšej hlavy štátu Józefa Piłsudského, kde klopali dáždnikmi o zem, a domáhali sa tak volebného práva.

Príbeh dvoch miest. Pandemické hranice

Sloboda pohybu bola počas karanténnych opatrení značne oklieštená. Opäť sa objavili zabudnuté hranice, ktoré mnohých Európanov odstrihli od svojich rodín. Obyvatelia pohraničných miest reagovali na toto obmedzenie slobody pohybu aj kreatívnosťou, umeleckými dielami a tichými protestmi. 

Výskumný pracovník univerzity v meste Konstanz, Gruia Bădescu, zdokumentoval novú realitu mesta, ktoré sa vyrovnávalo s novou hranicou:

„V polovici marca 2020 sa na verejnom priestranstve pri jazere, ktoré spája nemecké mesto Konstanz so švajčiarskym mestom Kreuzlingen, objavil drôtený plot. Nemecká spolková polícia ho tam postavila ako súčasť politiky celoštátneho uzatvárania hraníc, a to na prekvapenie občanov v integrovanom mestskom regióne Konstanz-Kreuzlingen. Páry, rodiny a priatelia boli náhle odlúčení a stretávali sa pri novom hraničnom oplotení, aby sa navzájom videli. Pozorovať páry, ktoré si podávajú ruky cez oplotenie, nebolo ničím výnimočným,“ vysvetlil Gruia Bădescu. 

„Rada mesta Kreuzlingen začiatkom apríla rozhodla o vybudovaní druhého oplotenia s cieľom zabrániť fyzickému kontaktu ľudí z oboch strán. Vzdialenosť medzi oboma plotmi zodpovedala pravidlám dodržiavania bezpečnej vzdialenosti.“

Čoskoro sa však začali objavovať tiché protesty proti uzavretiu hranice. Vyzývali každého, na koho malo uzatvorenie dosah alebo kto chcel prejaviť solidaritu, aby k plotu niečo podľa vlastného uváženia priniesol: fotografiu, list, zámok alebo čokoľvek iné, nápadité. Výzva bola formulovaná tak, aby ľudia prinášali „iba pozitívne veci, nič provokujúceho a žiadny odpad.“

Rodiny začali na oboch stranách oplotenia organizovať pikniky a na plote sa objavovali plagáty. Na jednom z nich stálo: „Pandémiu nevyriešia zničené rodiny ani nacionalizmus. Plot treba odstrániť.“ Na inom plagáte sme sa dočítali, že „Nedávno oddaný pár trúchli nad svojím manželstvom, ktoré po 25 dňoch padlo za obeť tomuto plotu.“ 

Plot bol 15. mája konečne odstránený. 

Ako ukázali tieto príklady, Európania prichádzali v období obmedzenia voľného pohybu s  novými nápadmi, ako obmedzenie základných práv kreatívnym spôsobom spochybniť a vyjadriť svoj názor.  

Môžete si tiež prečítať o aj iných európskych reakciách na obnovené hranice tu.

 

Image credit: Hand mask by Anna Vasof, 2020

GALLERY