Rodiaca sa história: dokumentovanie pandémie COVID-19
Dokumentovanie pandémie na celoeurópskej úrovni
Začiatkom roka 2020 sa v Dome európskej histórie začal projekt, ktorého cieľom je zhromaždiť svedectvá o živote v Európe počas pandémie COVID-19, predovšetkým prejavy solidarity, nádeje a posilňovania komunít. Ďalej na tejto stránke si môžete prezrieť rôzne zdokumentované predmety, ktoré boli darované do našej zbierky.
Výber z nich bol od júna do decembra 2020 vystavený v miestnosti Fables Room nášho múzea.
Dúhové transparenty „Všetko bude v poriadku“
V reakcii na náročnú situáciu začali ľudia v Taliansku tvoriť transparenty, na ktorých je zobrazená dúha a tento odkaz plný nádeje: „Andrà tutto bene“ (Všetko bude v poriadku). Vešali ich na okná a balkóny svojich domovov a spoločne sa tak snažili šíriť pozitívne myšlienky. Inšpirované sú čínskym výrazom jiayou, ktorý znamená nevzdávajte sa a ktorý bolo možné vidieť v Číne, kde pandémia prepukla.
Dúhové transparenty sa rozšírili po celej Európe a text na nich sa stal jedným z najvýznačnejších sloganov spojených s pandémiou koronavírusu.
Dúhový transparent so slovami „I see your true colours shining through“ (Vaše skutočné farby jasne presvetľujú tmu), ktorý namaľovala 9-ročná Smaranda a vyvesila ho na okno svojej izby v meste Bournemouth, Spojené kráľovstvo, 3. apríl 2020 © Ana-Maria Rampelt.
Centrum pre výskum a vzdelávanie na Universitatea de Nord v rumunskom meste Baia Mare usporiadalo finančnú zbierku na pomoc miestnej župnej nemocnici. Dobrovoľníci získali prostriedky na výrobu 310 ochranných rúšok s touto nálepkou a dvoch ventilátorov.
Pandemické hranice
Sloboda pohybu bola počas karanténnych opatrení značne oklieštená. Opäť sa objavili zabudnuté hranice, ktoré mnohých Európanov odstrihli od svojich rodín. Obyvatelia pohraničných miest reagovali na toto obmedzenie slobody pohybu aj kreatívnosťou, umeleckými dielami a tichými protestmi.
V polovici marca 2020 sa na verejnom priestranstve pri jazere, ktoré spája nemecké mesto Konstanz so švajčiarskym mestom Kreuzlingen, objavil drôtený plot. Krátko na to sa občania zhromaždili v tichom proteste proti zatvoreniu hranice. Organizátori vyzývali každého, na koho malo zatvorenie dosah alebo kto chcel prejaviť solidaritu, aby k plotu niečo podľa vlastného uváženia priniesol: fotografiu, list, zámok alebo niečo iné, nápadité. Jedinou požiadavkou bolo „Prineste len niečo pozitívne. Žiadne provokácie a žiadny odpad“.
K jednej spontánnej akcii došlo 20. marca 2020 na poľsko-českej hranici. Mestá Cieszyn a Český Těšín, ktoré sú spojené mostmi cez rieku Olše, boli rozdelené hraničnými kontrolami. V reakcii na to skupina poľských a českých obyvateľov umiestnila na oboch stranách rieky transparenty so slovami, že si navzájom chýbajú.
Základné práva v období zákazu vychádzania
Zákaz vychádzania uplatňovaný vo všetkých krajinách Európy niekedy znamenal aj obmedzenie základných práv. Ľudia však našli spôsoby, ako svoje názory vyjadriť.
V apríli 2020 sa malo v Poľsku hlasovať o zákone, ktorý by zakázal umelé prerušenie tehotenstva a sexuálne vzdelávanie. Vyjsť do ulíc a reálne protestovať s čiernymi dáždnikmi, ktoré sa stali symbolom boja za ochranu práv žien v Poľsku, bolo nemožné. Namiesto toho sa protestujúci s dáždnikmi v rukách postavili do radu v supermarkete, ktorý bol jediným verejným priestorom, kde sa mohlo naraz zhromaždiť viacero ľudí. Ďalší protestujúci vyvesili čierne dáždniky a plagáty na svojich balkónoch a oknách. Hlasovanie o zákone o zákaze interrupcií bolo nakoniec odložené.
Darované Domu európskej histórie v Bruseli.
Tvorivá reakcia
V čase zákazu vychádzania si obyvatelia často spríjemňovali čas umením. Deti i dospelí vyjadrovali svoje pocity kresbami, básňami či hudbou. Svoj každodenný život zaznamenávali prostredníctvom školských a študijných projektov. Ďalšie umelecké diela vznikli napríklad na podporu priateľov či rodinných príslušníkov.
„Jedným z najčastejších prejavov ochorenia COVID-19 je dýchavičnosť a ťažkosti s dýchaním, táto choroba nás však dusí v mnohých ďalších aspektoch života... v mnohých európskych krajinách bolo počas koronakrízy potlačených množstvo ústavou zaručených ľudských práv, čo spôsobilo sociálne dusenie sa tisícok občanov.“ Anna Vasof
Koronavírus, koronavírus, na ruky dezinfekcia,
za počiatkom choroby stojí Čína.
Koronavírus, koronavírus, celý svet sa modlí k Bohu
a nik sa nesmie pohnúť z domu.
Koronavírus, koronavírus, doktorom patrí naša vďaka,
obetavá a odvážna je ich práca,
čo má cenu zlata!
Koronavírus, koronavírus, umývanie rúk nám snáď zaručí,
aby sme sa zajtra mohli držať v náruči.
Vírus je nakreslený s korunou, pretože slovo „corona“ v taliančine znamená koruna.
Sara Roloff, Švajčiarka žijúca v Londýne, sa podelila o svoj príbeh boja s koronavírusom, o ktorom si viedla denník. Tento obrázok pre ňu nakreslili Leon (9) a Felix (6), synovia jej belgického priateľa, aby jej dodali odvahu a nevzdávala sa. Táto kresba a Sarin príbeh sa stali nápomocné pri tom, aby deti pochopili toto vírusové ochorenie a aby ostatní ľudia dokázali zmierniť úzkosť a lepšie pomôcť tým, ktorí prechádzajú rovnakým bojom.
Darované Domu Európskej histórie v Bruseli
Zdravotnícky personál: noví hrdinovia
Od samého začiatku pandémie COVID-19 boli zdravotnícki pracovníci v prvej línii. V nemocniciach, ako aj v sektore starostlivosti vo všeobecnosti, mnohí pracovníci zaplatili pri svojej práci svojím životom, často v dôsledku nedostatočného ochranného vybavenia. Zdravotné sestry a lekári sú v týchto zložitých časoch znázorňovaní ako skutoční noví superhrdinovia.
Jedna PR agentúra v Rumunsku sa dokonca inšpirovala náboženskou ikonografiou a začala zdravotníkov vyobrazovať ako svätcov či bohov (a vzbudila tak vlnu nevôle niektorých popredných cirkevných predstaviteľov).
Aj keď sú zdravotnícki pracovníci považovaní za hrdinov či svätcov, musia čeliť strachu a nedôvere. V niekoľkých európskych krajinách médiá hlásili o prejavoch diskriminácie alebo dokonca nevraživosti voči zdravotníkom, napríklad zo strany susedov, ktorí sa obávali nákazy. Podpora a solidarita však našťastie nad týmito činmi prevážili.
Darované Domu Európskej histórie v Bruseli.
Aj keď sú zdravotnícki pracovníci považovaní za hrdinov či svätcov, musia čeliť strachu a nedôvere. V niekoľkých európskych krajinách médiá hlásili o prejavoch diskriminácie alebo dokonca nevraživosti voči zdravotníkom, napríklad zo strany susedov, ktorí sa obávali nákazy. Podpora a solidarita však našťastie nad týmito činmi prevážili.
Darované Domu Európskej histórie v Bruseli.
Aj keď zdravotnícki pracovníci väčšinou vyjadrovali vďaku ľuďom, ktorí ich rôznymi činnosťami podporovali, na celom kontinente takisto vo veľkom rozsahu protestovali z dôvodu nedostatočnej ochrany, kvôli čomu boli voči vírusu mimoriadne zraniteľní.
Darované Domu európskej histórie v Bruseli.
Solidarita v praxi
Prepuknutie krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 zostane v našej pamäti spojené s nedostatkom ochranného materiálu, a to nielen pre širokú verejnosť, ale aj pre zdravotníckych pracovníkov. V dôsledku nedostatku rúšok, ochranných oblekov a ďalšieho ochranného vybavenia sa situácia v mnohých európskych krajinách stala dramatickou. Tieto mimoriadne okolnosti priviedli občanov na celom kontinente k tomu, aby s cieľom čo najskôr situáciu napraviť pridali ruku k dielu a poskytli dobrovoľnú pomoc.
Akútny nedostatok ochranného materiálu na celom kontinente prinútil občanov konať. V čase nedostatku zdravotníckeho materiálu, od ochranného vybavenia až po život zachraňujúcu pľúcnu ventiláciu, nastupujú majitelia 3D tlačiarní. Vyrábajú rýchlejšie a lacnejšie prototypy, ktoré zachraňujú životy. Zoznámte sa s niekoľkými príkladmi solidarity, posilňovania komunít a tvorivosti pri riešení pandémie.
V čase nedostatku zdravotníckeho materiálu začali majitelia 3D tlačiarní v celej Európe vyrábať lacnejšie prototypy, ktoré boli rýchlo poskytnuté zdravotníckym pracovníkom.
Bulharské dizajnové štúdio Love 2 Design sa pripojilo k iniciatíve #ЗАДОБРОТО (#ZADOBRÚVEC). V rámci tejto iniciatívy mnohí nadšenci s 3D tlačiarňami vyrábali pre zdravotníckych pracovníkov v prvej línii ochranné štíty na tvár.
Darované Domu európskej histórie v Bruseli.
Pracovníci v zdravotníctve a v iných službách, napríklad v zariadeniach opatrovateľskej starostlivosti, sa museli vyrovnávať s nedostatkom ochranných plášťov. Ľudia s potrebnými zručnosťami preto ponúkali svoju pomoc a často dokázali vyrobiť veľké množstvá takéhoto oblečenia.
V Madride sa spojila skupina dobrovoľníkov, ktorí začali šiť ochranné plášte. Pomocnú ruku podalo aj mnoho občanov, často seniorov, ktorí mali doma šijací stroj. Skoordinovali výrobu a distribuovali ochranné plášte s logom srdca nemocniciam, policajným staniciam, hasičom alebo zamestnancom verejnej správy.
Darované Domu európskej histórie v Bruseli.
Pracovníci v zdravotníctve a v iných službách, napríklad v zariadeniach opatrovateľskej starostlivosti, sa museli vyrovnávať s nedostatkom ochranných plášťov. Ľudia s potrebnými zručnosťami preto ponúkali svoju pomoc a často dokázali vyrobiť veľké množstvá takéhoto oblečenia.
V Madride sa spojila skupina dobrovoľníkov, ktorí začali šiť ochranné plášte. Pomocnú ruku podalo aj mnoho občanov, často seniorov, ktorí mali doma šijací stroj. Skoordinovali výrobu a distribuovali ochranné plášte s logom srdca nemocniciam, policajným staniciam, hasičom alebo zamestnancom verejnej správy.
Darované Domu európskej histórie v Bruseli.
Zdravotnícke ochranné rúška boli všade nedostatkovým tovarom, aj keď pre zdravotníkov ošetrujúcich pacientov s ochorením COVID-19 v nemocniciach boli prepotrebné. Vo viacerých európskych krajinách prevzali mnohí ľudia spontánne a v duchu solidarity iniciatívu a začali doma pre seba aj pre iných vyrábať látkové rúška, hoci vedecké dôkazy o ich účinnosti boli protichodné. Domáci vynálezcovia vyvinuli špeciálne filtre a pomohli tak zlepšiť použiteľnosť týchto rúšok.
Bude darované Domu európskej histórie v Bruseli.
Pandemic Soundscapes
How did Europe sound during the coronavirus pandemic? What connects the lockdown experience across the continent? This sound composition created by Mara Maracinescu features 21 distinct recordings from 17 European countries, made between March and May 2020 during the first European COVID-19 lockdown.
The main purpose of the research and resulting composition was to trace the impact of the lockdown on European soundscapes: new rituals or types of gathering that appeared; changes in the ambient soundscape, due to lower traffic, or the amplified presence of the State’s voice, for example through loudspeakers.