KONIEC ISTÔT

Energetická kríza priamo ovplyvňovala každodenný život ľudí, čím nútila väčšinu vlád v západnej Európe k činu. Organizovali sa kampane proti mrhaniu energiou a v snahe ušetriť palivo sa zavádzali zákazy jazdenia v nedeľu. Kríza dala bolestivo pocítiť, ako veľmi boli západné ekonomiky závislé od dovozu energie.

Recesia ohrozovala sociálnu súdržnosť v dôsledku zvyšujúcej sa nezamestnanosti, vylúčenia a odcudzenia. V roku 1978 sa prijali koordinované kroky, keď niekoľko odborových zväzov usporiadalo prvý európsky pochod proti nezamestnanosti, ktorý signalizoval europeizáciu úsilia odborov a povedomia o nadnárodných záujmoch.

„Posledný vozík s uhlím“ symbolizuje úpadok ťažkého priemyslu, ktorý mal v kapitalistickej Európe dlhú tradíciu. Toto odvetvie, kedysi v popredí povojnového rozmachu v Európe, bolo už v 70. rokoch 20. storočia čoraz viac vytláčané lacnejšími medzinárodnými konkurentmi, napríklad z Taiwanu, Južnej Kórey alebo Brazílie. Európske krajiny sa v snahe znížiť závislosť na zahraničnej rope začali orientovať na jadrovú energiu.

V 70. rokoch 20. storočia ženy čoraz častejšie upozorňovali na pretrvávajúcu nerovnosť pohlaví. Väčšina žien síce mala hlasovacie právo, ale naďalej čelili diskriminácii a obmedzeniam práv vo verejnom aj súkromnom živote. Feminizmus sa objavil ako aktívna sila, ktorá dúfala v ukončenie patriarchálnej nadvlády a vytvorenie skutočne rovnoprávnej spoločnosti.

Vojenský puč v roku 1974 zvrhol vládnucu diktatúru v Portugalsku. Armádni dôstojníci, ktorí sa horlivo snažili zaviesť demokratické a hospodárske reformy a začať dekolonizáciu, napokon získali podporu portugalskej verejnosti. Prevažne pokojná „klinčeková revolúcia“, nazvaná podľa kvetov, ktoré ľudia vkladali vojakom do hlavní, priviedla krajinu na cestu k demokracii.

New social movements emerged, with Western Europeans taking to the streets to march under banners supporting gender and LGBT rights equality, environmental issues and peace campaigns. These voices seriously questioned how and whether parliamentary democracy could meet their needs.

Komunistický vodca Rumunska Nicolae Ceausescu označil svoju vládu ako „zlatý vek“. Kult osobnosti, ktorý si Ceausescu s pomocou svojich funkcionárov vytvoril, bol jeden z najvýstrednejších spomedzi všetkých komunistických režimov. Za jeho vlády rumunský ľud zažíval chudobu a útlak, ktoré v krajinách východného bloku takmer nemali obdobu.

V 80. rokoch 20. storočia zosilnel odpor Poliakov voči komunistickej moci, ktorý nadväzoval na robotnícke nepokoje, ktoré začali už v päťdesiatych rokoch. Štrajkujúci robotníci v gdanských lodeniciach založili slobodné odbory pod názvom Solidarita a žiadali lepšie životné podmienky a politické reformy.

V priebehu len niekoľkých mesiacov obyvatelia strednej a východnej Európy uštedrili, ako sa napokon ukázalo, smrteľnú ranu komunistickým režimom, ktoré im vládli celé desaťročia. Režimy sa jeden po druhom rúcajú ako domino, a tým zaniká aj železná opona, symbol rozdeleného kontinentu.

Toto je podpis Alda Mora, talianskeho premiéra a predsedu Rady Európskeho spoločenstva, na Helsinskej deklarácii. Na tejto konferencii dostalo Európske spoločenstvo po prvýkrát v histórii príležitosť prehovoriť „jedným hlasom“ ako významný diplomatický aktér na svetovej scéne.

Európsky pas zavedený v roku 1985 zdôrazňuje nové možnosti voľného pohybu a symbolizuje konkrétne úsilie Európskeho spoločenstva o vzbudenie pocitu európskeho občianstva.

Rok 1979 je historickým medzníkom v posilňovaní demokracie v Európe, pretože poslancov Európskeho parlamentu prvýkrát volia priamo občania členských štátov. Členov tohto významného zhromaždenia už nebudú vyberať národné parlamenty. Stáva sa tak prvým medzinárodným orgánom, ktorý je volený vo všeobecnom priamom hlasovaní.

Vyhlásenia nezávislosti Slovinska a Chorvátska vyústili do ozbrojeného konfliktu, ktorý sa potom rozšíril do Bosny a Hercegoviny, kde došlo k zrážkam medzi etnickými skupinami. Táto strašná vojna, ktorú sprevádzala genocída a etnické čistky, sa skončila v roku 1995 Daytonskou mierovou dohodou. Srbský prezident Miloševič a vojenské vedenie neskôr znovu použili etnické čistky v Kosove.

Nemecko sa 3. októbra 1990 opäť stalo jednou krajinou. Znovuzjednotenie urýchlil pokračujúci hromadný odchod ľudí z východu na západ po páde Berlínskeho múru a výsledky volieb vo východnom Nemecku v danom roku, ktoré ukázali, že občania si ho želajú. Zmluvu o znovuzjednotení schválili povojnové okupačné veľmoci – USA, Sovietsky zväz, Francúzsko a Veľká Británia.

Mnohí politici, skupiny občianskej spoločnosti a podniky roky volali po vytvorení spoločnej meny. Európski lídri už v roku 1969 uvažovali o hospodárskej a menovej únii a v 60. a 70. rokoch 20. storočia túto iniciatívu podporilo mnoho verejných manifestácií.

V priebehu druhej polovice 20. storočia sa Európa zmenila z kontinentu vysťahovalectva na kontinent prisťahovalectva. Keďže legálne prisťahovalectvo bolo obmedzované, od 80. rokov 20. storočia narastalo nelegálne prisťahovalectvo. Vyplavené veci na tuniskom pobreží sú tragickým symbolom utrpenia migrantov.

Viaceré balíky finančnej pomoci, prenesenie ich bremena na daňovníkov a kontroverzné vnútroštátne úsporné opatrenia sa stali rozhodujúcou skúškou oddanosti občanov projektu EÚ. Euroskepticizmus a nálady proti EÚ narastali, rozmáhali sa nacionalistické a krajne pravicové tendencie a vo viacerých krajinách, napríklad v Grécku, Maďarsku a Španielsku, ľudia pálili vlajky EÚ.

Od konca studenej vojny sa počet členských štátov viac ako zdvojnásobil. Po pristúpení Švédska, Fínska a Rakúska v roku 1995 nasledovalo v roku 2004 ďalších desať krajín. Rumunsko a Bulharsko sa stali členskými štátmi v roku 2007 a Chorvátsko v roku 2013.

Čo znamená europeizácia? Je to prijatie a uplatňovanie spoločných právnych predpisov všetkými členskými štátmi EÚ, ktoré podporuje čoraz väčšie zbližovanie záujmov a stieranie rozdielov. Tieto právne predpisy, známe ako acquis communautaire, sa vyvíjali niekoľko desaťročí a krajiny, ktoré vstupujú do EÚ, ich musia začleniť do svojich vnútroštátnych právnych systémov.

Po roku 1989 už ľudia neakceptovali komunistický pohľad na dejiny, ktorý staval Sovietsky zväz a Červenú armádu do role osloboditeľov strednej a východnej Európy od nacistov. Sovietska intervencia bola pre mnohých jednoducho ďalšou okupáciou. Komunistické sochy a názvy ulíc sa stali predmetom verejnej diskusie, boli odstraňované či dokonca zničené.

Na tejto eurominci je zobrazený Slovinec Franc Rozman, komunista, ktorý statočne bojoval proti nacistickej okupácii svojej krajiny. Spolu s hviezdami EÚ sa tak na minci objavuje aj komunistická červená hviezda na Rozmanovej hrudi.

Na to, aby sa ľudia mohli zmieriť s komunistickou minulosťou, bolo rozhodujúce otvorenie bývalých tajných spisov a archívov v postkomunistických krajinách. Na svetlo sveta sa dostali informácie o skutočnom rozsahu štátneho špehovania a prenasledovania.